Bytovka Nový háj presvedčila nielen Petržalčanov, ale aj porotu 14. ročníka architektonickej súťaže CE.ZA.AR. Porozprávali sme sa s jedným z jej spoluautorov, architektom Tomášom Šebom.

Hoci váš ateliér získal už niekoľko prestížnych architektonických ocenení a nominácií, víťazstvo v CE.ZA.ARovi je vaše prvé. Vaše pocity?

Nás potešilo už aj to, že sme sa dostali medzi nominácie. I keď sme si verili, finálny verdikt poroty je vždy tak trochu lotéria. Musím oceniť aj projekty konkurencie. Napríklad, pokojne mohol vyhrať projekt Svornosť, bolo to originálne a kvalitne prevedené riešenie. Nominácia v takejto súťaži poteší, no získať ocenenie je pre každého architekta, či si to prizná, alebo nie, prestíž. Samozrejme, aj obrovská radosť a zadosťučinenie. Do projektu Nový háj ste sa pustili v čase, keď bolo v Bratislave nepredaných 3 000 nových bytov.

Čím ste chceli zaujať a koniec koncov aj zaujali?

Bola to naozaj zaujímavá výzva, dizajnovo a hlavne developersky. Projekt sme začínali v čase kulminujúcej krízy. Vedeli sme, že ak chceme byť konkurencieschopní, musíme ponúknuť niečo extra. Niektorí pochybovali, či je správne púšťať sa v tom čase do petržalského projektu. My sme však nemali veľké oči. Stanovili sme si skromný, no dosiahnuteľný cieľ a postupne sme prechádzali cez jednotlivé kroky. Aby sme vôbec dostali úver z banky, museli sme mať predaných 40 % bytov. Myšlienka tohto projektu bola postavená na veľkej miere spolurozhodovania klientov v riešení dispozície, ale aj zásahoch do fasády. Pre niektorých záujemcov to bol prekvapivý moment, iní sa s ním rýchlo stotožnili. Bola to pionierčina, no bavila nás. Časom sme prišli
na to, že ľudský faktor je veľmi obohacujúci. Ďalší benefit, ktorý sme priniesli, boli pekné výhľady. Každý byt sa oknami pozerá na dve strany, pričom aspoň jedna ponúka zelenú perspektívu.

Myšlienka maximálnej flexibility musela byť zohľadnená už v projektovej fáze. Bol pre vás náročnejší aj časový harmonogram?

Nový háj mohol vzniknúť najmä vďaka tomu, že sa tu investične stretli dve rovnako hodnotovo orientované developerské firmy, obe založené architektmi. Samozrejme, nároky na pojektantské výkony boli pri takomto koncepte veľké. V prvej fáze náš plán rátal s absolútne voľnou rukou klientov pri kreovaní okien a balkónov. Tí ďalší, v druhej polovici realizácie, už mohli zasahovať iba do vnútorného členenia. Čo sa týka časového harmonogramu, bolo to náročnejšie na logistiku, koordináciu a komunikáciu, no nie na časový manažment. 

Kto všetko na tomto návrhu participoval?

Projekt je po developerskej stránke spoločný produkt nášho ITB development a Imagine development. Po autorskej stránke pracoval spolu so mnou ako vždy Igor Lichý, s ktorým sme vymysleli a postupne doťahovali myšlienku širokej participácie klientov na vonkajšom vzhľade budovy. Ďalej sa na projekte podieľal Drahan Petrovič, ktorý po návrate z Kanady prišiel práve s ideou dispozičnej flexibility bytov. Spolu s Emanuelom Zatlukajom sme hľadali dostatočne flexibilný architektonický jazyk, ktorý by bol schopný absorbovať aj radikálnejšie zásahy klientov. Martina Matúšová riešila klientske zmeny, Braňo Pilis mal na starosti stavebnú časť. Kolektívna práca je naša firemná kultúra. Čaro tímovej práce spočíva v tom, že návrhy sú jednak viac prefiltrované, jednak viac objektivizované. Na naše každotýždňové „dizajn meetingy“ si dokonca prizývame aj Imricha Vaška, odborníka na experimentálnu architektúru. Jeho prítomnosť je obojstranne veľmi osviežujúca. Je to o synergii. U nás vzniká architektúra na základe spätnej väzby.

Z vašej praxe, o čo je dnes v bývaní záujem?

Po kríze nastala zmena. Nezmyselné dispozície už sú za nami. Keď sme začínali s Novým hájom, mnohí si mysleli, že najväčší záujem bude o jednoa dvojizbové byty. Nakoniec sa ukázalo, že dopyt je aj po troja štvorizbových bytoch. No musia mať rozumnú výmeru a dobre vyriešenú dispozíciu. Kým v čase boomu pred krízou sa veľa bytov kupovalo špekulatívne, po kríze sa investuje skôr pre vlastnú potrebu na bývanie. I keď aj to sa začína meniť. Veľa závisí od lokality, kde bytovka stojí, či sa teší obľube. A táto časť Petržalky je jedna z najkrajších. Veľkú väčšinu bytov kupovali práve starousadlíci.

Celý článok si môžete prečítať v časopise H.O.M.I.E, www.homie-mag.sk